Aj slnko zapadá
ústupom do noci,
kto raz púť dokonal,
nieto viac pomoci.

Bez slnka chlad vanie
z hviezdnatej oblohy,
človek je krehký tvor,
zranený, úbohý.

Do tmy si zapáli
kahanec nádeje,
do duše boľavej
spomienky naleje.

V tichosti vyprosme
veľký dar pokoja,
kým sa nám duše raz
naveky nespoja.

Posledný pozdrav tu
šepkáme do ticha,
že sa raz stretneme
je naša útecha.