Keď sa ráno zobudíš s túžbou milovať Pána a v ňom všetkých ľudí
- v ten deň sú Vianoce.
Keď máš snahu podať ruku tomu, kto ťa urazil
- vtedy sú Vianoce.
Keď dávaš úsmev, láskavé slovo, porozumenie
- začínajú Vianoce.
Kedykoľvek máš snahu druhého ospravedlniť
- vtedy sú na pochode Vianoce.
Keď dokážeš zabúdať na seba a myslieť viac na druhých
- sláviš Vianoce.
Keď si nájdeš čas vypočuť druhých
- sláviš Vianoce.
Keď uľahčíš námahu blížnemu, venuješ mu pozornosť
- teš sa, máš v duši Vianoce.
Kedykoľvek vypočuješ zavolanie Pána, ktorý potrebuje tvoju pomoc
v trpiacich, chorých a opustených
- potom jasaj od radosti, lebo už žiješ Vianoce.
Keď sa včas spamätávaš,aby si zadržal nevľúdne slovo,
nepriaznivú poznámku
- ďakuj za Vianoce vo svojom srdci.
Keď sa zriekneš svojej vôle, svojho názoru
- nájdeš Dieťa zavinuté do plienok a jeho Matku
- prežívaš s nimi Vianoce.
Keď povieš Pánovi ochotné a veľkodušné ÁNO,
vtedy strhávaš nebo na zem
a najúčinnejšie pracuješ,
aby nastali na celom svete Vianoce.
Keď svojim životom, svojimi skutkami,
spievaš "Sláva Bohu na výsostiach",
vtedy trvajú v tvojom srdci Vianoce.
Ak si však voči tomuto svetu ľahostajný
a myslíš len na svoje záujmy,
Vianoce od teba odišli,
nie je miesta pre Ježiša, nenarodí sa v ňom.
Mária a Jozef musia hľadať miesto inde,
ale kde...?